Asi mi nebolo dobre, keď som začala „vymýšľať“
Celý život som bola plná energie, stále som si plánovala a tešila sa, čo budem robiť, všetko ma bavilo… Som už piaty rok na dôchodku, mám záhradu, ktorú mám veľmi rada, robí mi „dobre“ aj vtedy, keď sa v nej namakám. Posledný rok mi pribudla nová povinnosť – mám u seba svoju 86-ročnú maminu, o ktorú sa striedavo so sestrou starám. Vždy som bola precízna, systematická a tak aj túto moju „povinnosť“ robím veľmi dôkladne, s láskou a nehou a pocitom, že mám čo splácať mamine, ktorá, keď ešte mohla a vládala, bola veľmi obetavá a robila všetko pre rodinu aj na úkor seba…
Článok pokračuje pod reklamou.Po čase som pocítila nedostatok vlastnej energie, práce mi už nešli tak „od ruky“, bola som často smutná, unavená, mala som splín, nie depresiu, ale predsa som len mala obavy o svoje vlastné zdravie. Čím sa mamine viac darilo, tým viac mne ubúdali sily…
Chcela som si pomôcť vlastnými silami, začala som čítať viac kníh na podobné témy, aj som sa zdravšie stravovala, viac som sa rozprávala s kamarátkou… Nepomáhalo.
Nádej mi dávala akupunktúra – odstrániť zablokovanú energiu v tele, otvoriť energetické dráhy. Na prvej návšteve som strávila takmer 5 hodín, zaplatila nemalý peniaz, absolvovala som tam o. i aj EAG (komplexné vyšetrenie celého systému akupunktúrnych bodov a meridiánov v organizme), vyplnila dotazník s dvesto otázkami. Žiadne zlepšenie som ale ani po čase nepocítila. Vlastne som nebola vôbec spokojná so spôsobom, ako to všetko prebiehalo. To by bolo na dlhšie rozprávanie….
A keďže už dávnejšie verím zákonitosti, že všetko potrebné príde v pravú chvíľu a mne vtedy prišla mailom ponuka na prednášku Petra Planietu od Planeta Food, hneď som sa rozhodla na ňu ísť. Už samotná prednáška, ktorá trvala namiesto hodiny a pol takmer 3 hodiny a nebola zameraná len na propagáciu zelených potravín, ale dotýkala sa zoširoka viacerých, pre správne zdravie dôležitých, aspektov, ma poriadne „nakopla“. Nie všetko, čo som počula mi na 100 % sadlo, ale drvivej väčšine som úplne verila a intuícia mi hovorila, že som na správnom mieste.
Hneď som si objednala aj „rozbor“ osobnosti podľa dátumu a hodiny narodenia a o dva dni som tam bola znovu. Peter Planieta opäť na mne nešetril časom a rozprával a počúval a radil….. mala som hlavu plnú dojmov a informácií a aj som si hneď v predajni čo – to nakúpila. Za pár dní mi kamarátka ponúkla knihu receptov a už to nabralo rýchly spád.
Je to teraz mesiac, čo si varím s veľkým entuziazmom iné jedlá ako doteraz. Nejem chlieb a pečivo (veľmi mi chutia cereálne tasovské placky), nejem mäso (dvakrát som urobila výnimku kvôli ústretovosti voči manželovi), nejem syry (zjedla som iba kvalitný ovčí syr a nepasterizovanú 100%-tnú ovčiu bryndzu, ale musím sa čestne priznať, že som opäť pocítila prekyselenosť).
Na raňajky stále jedávam ovsenú kašu (raz v mandľovom, raz v ovsenom alebo sójovom a ryžovom mlieku), niekedy si dám do nej mak, orechy alebo iné semiačka (občas zabúdam na opraženie), sušené slivky, postrúhanú mrkvičku alebo jabĺčko. Slanú som si zatiaľ nerobila. Apropo, na vymýšľanie kombinácií a robenie raňajok sa vždy teším, nie je ani zdĺhavé ani drahé, ako som si pôvodne myslela.
Každý deň mám nejakú strukovinu, obilovinu, zeleninu, často nevarím ani podľa receptu, ale podľa obsahu chladničky a komory a momentálnej chuti. Je to zábavné a robí mi radosť už samotné vymýšľanie.
A aby som nezabudla na moje „pocity z obličiek“ – takmer hneď od začiatku „nového“ stravovania mám aj „novú frekvenciu chodenia na toaletu“. To je tiež veľmi príjemné.
A energie mám už dostatok, niekedy možno až prebytok. Aj splín a pocity smútku, a nespravodlivosti vymizli… Aspoň nateraz to tak cítim a pevne verím, že to bude nadlho (rada by som, keby navždy).
Ale keď sa to už raz podarilo bez liekov a vlastnými silami (za pomoci druhých dobrých ľudí a možno že aj pánbožko má v tom prsty), viem, že sa to dá a účinok je okamžitý.
Ďakujem za pomoc všetkým.