Na Valentína som bola u Petra Planietu na kurze a potom som aj pod vplyvom Gabiky zo Zdravíčka prešla na makrobiotiku a celé zrná. Žiadny postupný prechod, celé zrná mi veľmi chutili. A zo 70 kg, ktoré sa ma predtým držali mi zostalo 58 za 2 mesiace.
Článok pokračuje pod reklamou.A to som nastupovala na cestu do Compostely… Môj batoh mal mať 10% mojej váhy… v ňom boli samozrejme aj moji makrobiotickí a zelení miláčikovia. Mal 11 kg, nechcela som tomu veriť ale v St. Jean Pied de Port nám ich opäť prevážili a mal toľko! Prvá túra mala mať prevýšenie 1200m a mala cez 20 km. Boli 3 stupne nad nulou a ja som sa pobalila tak, ako mi to tí, čo už túto trasu prešli, poradili. Nemala som ani pančusky ani zimnú bundu, iba prechodnú a zo žiadnych super textilných materiálov. Ráno pred túrou som zvážila odporúčania ľudí z Albergu a odložila som všetko, čo som mohla…boli to čaj kukicha a veľké vrecko celých zŕn jačmeňa (bolo mi za nimi veľmi ľúto), nechala som ich v nejakej reštaurácii…ale svojich miláčikov zeleného jačmeňa a chlorelly som sa nevzdala.
Každé ráno som si zohriala trochu vody a vlažnou vodou som si zalievala zelený jačmeň – bol to môj denný základ po celých 21 dní. Počas cesty namiesto sladkostí alebo akýchkoľvek liekov, pre zahnatie hladu, keď som kráčala, som si dávala chlorelu podľa chuti. Topánky na cestu mi darovala osoba, ktorú prvý krát tlačili – dala som si do nich tachyonové vložky a celou cestou som nemala žiadne otlaky. Ale ani žiadne iné choroby alebo bolesti (zápaly) kdekoľvek v tele sa neozývali.
Prešla som len 400 km a viem, že na cestu sa ešte vrátim. A určite aj so zelenými potravinami… 🙂
Moja prezývka: dúhové krídla
EVA z Bratislavy