Zdravím Vás chlapi.
Ste na slovo vzatí odborníci, každý vo svojom obore. Zdravím aj poslucháčov a vôbec dobrých ľudí a želám prijemné prežitie zajtrajšieho zimného slnovratu. Chvala 🙂
Patrím ku generácii, ktorej sa hneď po narodení zbláznili ich rodičia. Moja mamka tiež prepadla konzumu, polotovarom, vegetám, bujónom a vôbec všetkým tým „zlepšovákom“, čo ponúkla nová doba. Moje štandardné raňajky boli biele rožky so stuženým rastlinným tukom a „mlieko“ s Grankom. Ostatný jedálniček nevyzeral o nič lepšie. Nemohlo to teda skončiť inde ako v nemocnici. Najprv ma veľmi boleli päty, na čo mi lekárka kázala, vraj kvôli vápniku, piť viac mlieka, ktorého som už ale ja bez jej múdrej rady pil 2 až 3 litre denne. Nejako to nakoniec prebolelo, ale o nejaký čas som sa u nej zas ukázal. Ako sa neskôr zistilo, s nádorom v nosohltane. Mäsiari u nás v nemocnici ma iba vyšetreniami za 2 dni 3 krát skoro zabili. Mamka bola našťastie riadna sekera a narobila cirkus, že primárka autobusom lietala po nemocniciach, až mi vybavila fakt prvotriednych chirurgov vo vojenskej nemocnici. Povedzme, že ma dali do poriadku, len mi ostal chronický zápal dutín, ktorý dal o sebe z času na čas vedieť. Keď som sa osamostatnil, môj životný štýl sa veľmi nezlepšil. Skôr naopak. Tak som sa dostal naspäť do stavu ako pred operáciou, ale už som sa nemienil odovzdať bielym plášťom, lebo ma asi osvietilo alebo tak nejak. Sám si to neviem vysvetliť, ale začal som si študovať liečivé byliny. Chvíľu takmer celú moju stravu tvorila púpava a urobila zázraky nielen s dutinami a chronickou únavou, ale aj s mysľou. Po bylinách a ostatných plodoch divej prírody som sa nejak dostal ku živej strave a chvíľu som bol presvedčený, že lepší spôsob stravovania neexistuje, lebo to bolo presne to, čo som v tej dobe potreboval. No potom sa mi začalo zdať, že to už nejak nie je ono. A zas ako zázrakom som sa dostal ku makrobiotike. Ďalší veľký krok v príbehu, ktorý už aj mohol pred časom za iných okolností skončiť. Podotkol by som, že aj keď s dobrým úmyslom. Väčšine ľudí sa nepáči, keď im niekto kecá do spôsobu života, ak to sami nežiadajú. A treba pamätať aj to, že názory sa menia a vždy sa môže stať, že zajtra môžem krútiť hlavou nad názorom, o ktorý som sa včera s niekým podelil. Môj príbeh je zatiaľ v štádiu, že zdravotná karta bude asi ešte stále (asi 12 rokov) u doktorky na intráku a preukaz poistenca mi bol odcudzený s peňaženkou pred šiestimi rokmi a ja som sa už neunúval vybavovať nový, lebo zodpovednosť za svoje zdravie už držím pevne vo vlastných rukách. Lekára som v akcii nevidel ani nepamätám. Jedine by som chcel vidieť tú, čo ma navádzala na to mlieko, aby som sa jej za to „poďakoval“. Budem veriť, že škodí ľuďom z nevedomosti a nie úmyselne, aj keď to tiež nie je žiadna výhra. Všetka česť dobrým lekárom. Verím, že aj takí sú.
Relácie s Petrom Planietom ma posunuli opäť ďalej, na ďalšiu úroveň, za čo vám obom, Páni s veľkým P, z celého srdca ďakujem. Stále na sebe pracujem a už viem, že aj strava je veľmi dôležitý faktor. Ešte ako pikošku spomeniem moju starkú, ktorá bola úžasná bytosť. Nikdy v živote som ju nevidel rozčúlenú, proste čistá dobrota. Len raz, keď ju nahnevala vysávač, keď sa zapchával, lebo v hadici uviazla ihla na šitie, povedala: „No bodaj ťa planieta vzala“ 😀
Ďakujem Vám obom za to, čo robíte. A robte to ďalej. Robíte to perfektne!
Príbeh pokračuje. Chvala