Toto je môj príbeh.

Mnoho ľudí, žijúc si svôj život v úplnom pohodlí, zdraví, pokoji a šťastí, ani netuší, aká zdanlivá je relatívnosť týchto pojmov. Tiež som patril medzi nich. Budoval kariéru, rodinu, užíval si cestovania, športových úspechov a všetkého, čo nám život v našom prostredí môže poskytnúť. Mal som nádherné detstvo, plné lásky, hier, porozumenia a rozvíjania svojich daností. Navštevoval som veľa záujmových krúžkov. Od výtvarného, cez gymnastický, futbalový, turistický, modelársky až po šachový. Až kým sa naši nerozviedli.

Článok pokračuje pod reklamou.

Mal som vtedy 14, sestra 10 a prišlo to ako blesk z jasného neba. Prišlo ťažšie obdobie. Jedny Vianoce sme pod stromčekom nemali nič. A keď myslím nič, tak to bolo nič. Mama mala 2 roboty, ale kedže obidve boli veľmi slabo platené, nemohli sme si toho moc dovoliť. Už počas strednej školy som predával cez víkendy knihy, cez prázdniny zmrzlinu a pod.  v maturitnom ročníku som zarábal viac ako mama. Keďže mojim snom bolo farmárčiť a žiť na vidieku, po strednej sme sa presťahovali z Bratislavy do Bábu. Prijali ma na VŠP, odbor zootechnický a tak som mohol priamo v praxi aplikovať naučené poznatky. Potom prišla ponuka absolvovať zahraničnú prax, tak som prerušil štúdium a 1/2 roka som intenzívne odpracoval v Nemecku, dokončil školu, absolvoval vojeskú službu.

 

Hneď po vojne sme sa s manželkou vzali. Chodili sme vtedy spolu presne 7 rokov. Začali sme spolu žiť a ja budovať kariéru. Najskôr som pracoval vo finančníctve.  Potom som však dostal ponuku na 10%-ný podiel v spoločnosti CKD market, kde som doteraz. Ako spolumajiteľ maloobchodnej spoločnosti s takmer 50 zamestnancami a s predajnou plochou viac ako 3.800 m2, otváracou dobou 7 dní v týždni a 362 dní v roku mám stresových situácií koľko chcem, a niekedy aj trochu navyše. Posledných 10 rokov som sa snažil aktívne podporovať a pomáhať ľuďom okolo seba. Finančne, morálne, fyzicky, akýmkľvek spôsobom.

 

Celý život som aktívne športoval a miloval som tenis. Všetky moje aktivity a spôsob života si ako u každého časom vyžiadali svoju daň. Keď som mal 34 rokov, jedno pondelkové ráno ma prepadla zaujímavá myšlienka: \“Aký si ty super zdravý, keď si ešte nikdy neležal cez noc v nemocnici! Veď tvoji rovesníci už majú také bohaté skúsenosti, že až.\“ Vo štvrtok ma začalo pichať v pravej časti brucha. O deň neskôr som ležal na chirurgickom stole s ťažkým zápalom slepého čreva. To bola prvá výstraha. Žiaľ, vtedy som ju nepočul. Veď slepé črevo sa zapáli hoci komu. Vtedy som mal 112 kg. Následne som začal dosť rýchlo intenzívne šedivieť. Túto druhú výstrahu som tiež akosi nevnímal. Veď otec bol šedivý už v 45-ke. Keď ma o dva roky v polovici super rozohranej sezóny začal tak bolieť lakeť, že som musel na 1/2 roka s tenisom úplne prestať, začal som znovu viac hrať futbal. Po pár mesiacoch to skončilo dvoma operáciami kolena. Následne sa mi extrémne zväčšila podjazyková štítna žľaza, ktorú mi chirurgicky odstránili, a keď som na jeseň minulého roku úplne stratil čuch a na 80% aj chuť, bol to posledný varovný signál môjho tela, na ktorý som okamžite začal intenzívne reagovať.

 

Začal som očistnou kúru, 10 dňovú pôstnu detoxikačnú kúru so sirupom NEERA a čiastočne upravil svôj jedálniček. Už dva roky som nesledoval televíziu (kvôli silne negatívnym vybráciám) a v získanom čase čítal knihy. O zdraví, o strave, o duchovnom rozvíjaní, o kultúrach eskimákov, indiánov, arabov, tibeťanov, budhistov, hinduistov, američanov, o nás, atlantíde, a pod. Zo stravy som postupne vyradil mlieko – ktoré som do vtedy miloval, mäso – to mi nerobilo žiadne problémy, bielu múku, a živočíšne tuky. Stravu som jedol iba surovú, alebo tepelne ošetrenú iba na pare. Asi 2 roky som popri tom otužoval – každé ráno, aj v úplnej zime (-27%) som vybehol von do vody, ponorený urobil pár nádychov, pocvičil si a cítil sa super. Keďže mi stále akosi bola zima, začal som navštevovať saunu, ale nepomohlo ani to. Až som v časopise Vitalita čítal rozhovor s p.Planietom, kde popisoval svoju filozofiu vnímania stravy. Okrem iného ma upútal moment jeho vyliečenia z alergie. Od malička som bol ťažký alergik, s nábehom na astmu. Každý rok inekcie, tabletky Zyrtec, Xyzal, Zodac, Claritin, Livostin a neviem ešte aké iné. Denne jednu, najskôr len cez sezónu, potom stále. K tomu kvapky do očí, nosa, sprej do úst. A alergia nič. Po prečítaní článku p. Planietu som na internete zistil, že najbližšiu sobotu je v Bratislave kurz zázračného varenia. Po jeho absolvovaní som pochopil veľmi dôležité prvky chýbajúcej mozaiky v mojom stravovaní a je to tu!

 

Dnes vážim 83 kg, denne sa venujem ráno a večer jógovým cvičeniam, tento rok som nemal ani jednu tabletku, alebo kvapku proti alergii, vrátil sa mi čuch a zlepšila chuť, tmavnú mi vlasy a mám takú fyzickú silu, ako nikdy pred tým. V stoji sa predkoloním tak, že si hlavu opriem o kolená, robím kliky na jednej ruke – ľavej aj pravej, spávam sotva 6 hodín a cítim sa vitálny, ako nikdy doteraz! Niekto by povadal zázrak! No ja som pochopil, že každý je zdrojom kvality svôjho života. Veci, ktoré sa nám dejú teraz, sú odrazom našich minulých činov a chápania života. Veci, ktoré robíme teraz, môžu byť zdrojom kvality našeho života v budúcnosti. V blízkej, alebo vzdialenej. Na tom nezáleží. Mať rád život, druhých, s primeranou pokorou aj seba, byť prospešným pre svoje okolie, pre ľudí, pre zem, sa stalo náplňou môjho života.

 

Nikdy som nemal duchaplnejší zmysel života. Vždy som za niečim išiel a dosiahol to. Nech to bolo čokoľvek, s výnimkou obdobia nedávno minulého. Zrazu som v živote nadobudol pocit, že už mám všetko, a čo teraz? Toto obdobie trvalo asi 4 roky. Do toho prišli zdravotné problémy, ale teraz to vnímam ako pozitívne obdobie pred zmenou. Pred prebúdzaním sa a vystúpením z MATRIXu.

 

Aj vďaka pánovi Planietovi. Ďakujem.

 

PS: Malá poznámka na záver: Myslím si, že väčšina ľudí si z príkladov druhých vyberá len to, čo sa im páči, to na čo si trúfnu a podobne. Niekto zareaguje na otužovanie a začne otužovať. Ďalej konzumuje, čo mu príde pod ruku, rabuje prírodu, plytvá jej energiami, žije v náročných emóciách a myslí si, čo všetko robí pre svoje zdravie. Niekto drží diéty, alebo začne cvičiť. To všetko je fajn. Ale dnes už viem, že pokiaľ má človek záujem dosiahnuť komplexný, trvalý úspech na poli kvality života, je potrebné riešiť to postupne na všetkých úrovnaich. Duševnej, ako aj fyzickej. S primeraným cvičením, kvalitnou, vyváženou, energizujúcou stravou, a so zmyslom pre lásku. K druhým, k sebe a k svetu.

 

S pozdravom Daniel Máčovský – Krupa

ZDIEĽAJTE