Zdravíčko želám každej dušičke :- )
Môj príbeh začína už vyše 25 rokov dozadu, kedy sa po stromoch skáčuci, všetky športy hrajúci a všetky bláznovstvá vystrájajúci YANGový OHEŇ preháňal po Prievidzi a keď došlo palivo, nabehol domov, do úst naložil 7 lyžičiek cukru, spláchol pár hltmi mlieka z chladničky a letel opäť von sa jašiť! A aj keď tento besniaci oheň dosiahol takýmto spôsobom nejaké športové úspechy, už v 16tich rokoch na prvej brigáde pocítil prvé problémy – nedokázal stáť na nohách a robiť hotdogy, pretože rozboleli a opuchli lýtka. Okrem hanby pred rodičmi, ktorí brigádu vybavili, si vyslúžil hanbu aj pred ostatnými, pretože doktori neprišli na nič, nakoľko som bol zdravý ako buk!
Ten YANGový OHEŇ som totiž ja a aby som sa vyhol ďalšiemu posmechu, vyhýbal som sa situáciám, kde by som musel stáť. Následne sa mi lýtka zapálili, ale to už nebolo zdravotnými problémami, hehe…
Týmto životným štýlom, kedy som si užíval všetkého, čo mi život dával, ako sa hovorí, jedlo, ženy, pivo, spev, len ja som mal miesto spevu šport, som fungoval roky. Vďaka športu som to vydržal celkom dlho, no čím viac som sa blížil ku 30tke, tým som pociťoval viac nevôľu môjho tela. Začal som hľadať cestu. Ako oheň som sa vždy hneď pre všetko nadchol a tak som skúšal rôzne veci – a vesmír sa so mnou hral a vždy mi hádzal prekážky, aby to bola väčšia sranda. A keď som potom objavil knihu o surovej strave a ako tá dokáže vyliečiť všetko a vyriešiť všetko, bol som nadšením bez seba! Ale ako na to? Ako inak ako 7 dňovým pôstom! Pol roka som sa nastavoval na to, že 7 dní nebudem vôbec nič jesť a keď som to konečne odštartoval, tak prvé dni som chcel stráviť v prírode. Lenže vesmír zariadil, že v tej prírode bude práve trojdňová oslava môjho najlepšieho kamoša, kde hrala hudba, pivo tieklo potokom a pečené mäsko rozvoniavalo hádam až do druhej dediny! Ale vydržal som to a už tam som pochopil, že keď som dokázal tamto, dokážem VŠETKO!
Nebolo to úplne tak, lebo vesmír mi prihral možnosť ísť do USA a to by som už fakt nebol OHEŇ, keby som tam všetko neochutnal. A tak som spadol späť do klasického jedla a po návrate na Slovensko to bolo o večeriach plných hermelínu a chleba a kilečká na seba nenechali dlho čakať.
Mal som ale šťastie, lebo pri asi 20kg nadváhe som stretol týpka chrumajúceho nanuk, ktorý mi (paradoxne) vysvetlil, aké je mlieko nezdravé. A ja, čo som 30 rokov raňajkoval takmer každý deň pol litra mlieka s niečím sladkým, som zo dňa na deň mlieko uťal. Váha išla okamžite dole, ale kolená neprestali bolieť a potom raz, keď som opäť musel dlho stáť, tak mi opuchli lýtka, až som skončil v nemocnici. No to bola riadna haluz, keď mi vyšetrili všetko a ich vyjadrenie bolo v zmysle, že keby NEVIDELI, ako mám tie lýtka opuchnuté, tak na základe výsledkov by mi povedali, že som simulant! Lebo ako inak – som zdravý ako buk. To, že som mal alergiu na roztoče, mi maminka ospravedlňovala tým, že to som zdedil po starkom, že my to už máme v rodine – tzv. celoročný soplík. Stále som ale cítil, že nutne potrebujem nájsť niečo, čo bude fungovať! A surová strava, do toho už som opäť ísť nechcel, recepty boli príliš komplikované a chcel som niečo jednoduchšie.
Aby toho nebolo málo, počas môjho hľadania ma raz tak seklo v chrbte, až ma skoro brala sanitka, nakoniec mi len pichli niečo proti bolesti a nechali ma tak. Potom mi začalo „hrkať“ srdce. To by ste neverili, že som nemohol skákať na švihadle, lebo som mal pocit, že mám srdce na strunke. Ani akupunktúra mi s tým nepomohla a kolená boleli stále viac. Vtedy som konečne našiel niečo, čo mi dávalo zmysel – v podobe Planietových relácii na Slobodnom Vysielači. S ultra miniatúrnou dušičkou som mu zavolal a dohodli sme stretnutie. Prišiel, (na moje boľavé lýtka povedal – veď to je jasné, slabé obličky! – a doktori 20 rokov nemali potuchy!) porozprával a keď po piatich hodinách odchádzal, so slzami v očiach som ho vystískal : )
Po domácej porade, kedy mi žena povedala – Dobre, idem do toho, ale variť to nebudem! – sme sa rozhodli ísť do toho!
Tak začala naša premena. A že som človek extrémov, vyhádzal som komplet chladničku aj komoru a začal som variť. Ja, človek, ktorý vedel uvariť tak cestoviny! Tak jasné, kde bolo, že štipka soli, dal som štipku soli a tak to nikomu nechutilo! Mne to bolo jedno – bolo to zdravé a to bolo podstatné! Záchrana prišla na kurze varenia, kde som pochopil, čo naozaj znamená štipka soli a razom jedlá začali mať viac chuti a aj decká prestali ohŕňať nosy.
Čo sa okolia týka, tak pre nich som bol mimozemšťan už dávno, takže iba pokračovali v krútení hlavou nad mojimi experimentami. Žily mi to netrhalo, lebo váha išla ešte viacej dole a kolená prestali bolieť! Prestal som nosiť okuliare a celkovo som sa zmenil. Sranda je, keď niekde ukazujem občiansky, tak všetkým musím vysvetliť, že – áno, to SOM naozaj ja, len už som odvtedy omladol.
Zmena však nebola úplne jednoduchá, zo začiatku sa mi vyhodilo asi všetko, čo sa mohlo! Vysypal sa mi komplet chrbát, v 32 rokoch som mal vyrážky ako pubertiak, dostal som hemoroidy, hlienov som mal tony, mával som stavy totálnej únavy (a potom tie výkriky od kamoša: DAJTE MU MÄSO!). Po piatich rokoch od zmeny ešte stále mávam rôzne stavy, zážitky – ale čo chcete? 30 rokov som do tela sypal mlieko a cukor, takže chvíľu to trvá, kým sa napraví. A vždy, keď som si neistý, zavolám Planietovi a on mi povie vždy to isté: „Vždy si povedz: Smer je dobrý“ .. a tak pokračujem!
Veď som oheň a mimo iné sa musím naučiť aj trpezlivosti.
Tak či onak – musím sám uznať, že aj keď som sa v živote veeeeľa veľa nasmial, tak náladu mám stále lepšiu a lepšiu! Telo sa postupnými krôčkami dostáva ku úplnému zdraviu bez problémov.
A ako som začal cvičievať aj čikung, tak v srdci sa mi rozhorel taký zvláštny láskyplný plameň. Neviem to vysvetliť, je to akoby som pociťoval neprestajnú lásku a šťastie. A rastie to každým dňom!
Všeobecne cítim, že som našiel to správne, že takto to naozaj má fungovať. Princíp piatich elementov dáva odpovede na všetko, na zdravie, na vzťahy, na život.
A verím tomu, že keď sa taký nespútaný živel, ako ja, dokáže zmeniť, dokáže to úplne každý!
Ďakujem Slobodnému vysielaču, že robia, čo robia! A ďakujem Petrovi Planietovi za jeho neoblomnú snahu, ústretovosť a dobrotu a v neposlednom rade aj za priateľstvo!